I have no feelings

...Chodieval som po ulici...brali by ste ma ako normalneho človeka.Som ten typ:elegantne oblečeny,vždy dobre upraveny a slušny mlady muž ktorý uspešne  ukončil študium na Vysokej škole...tak  by ste ma brali kedysi..ako normalneho,priemerneho..ničim na seba neupozornujuceho muža...teraz..už niesom normalny pre nikoho okrem seba.Zavrhli ma všetci..ludia naokolo..neznamy,znamy...priatelia,rodina a ludia pre ktorych som zil...nezil som pre seba..ale pre ludi  ktorych som mal rad a zalezalo mi na nich viac ako na vlastnom štasti...Ked vas všetci považuju za "normalneho"očakavaju od vas určité spravanie,vykony,slova,skutky..atd..a vy tych ludi nechcete sklamať..lebo vam zaleži bud na nich ako na osobach..alebo natom..čo si o vas niekto mysli..aj ked cudzi...pche! "normalny"...?kto je vobec normalny..? a kto je blazon..?kto je divny..?...a kto určil hranice?..kde je priemer,normalnosť,šialenosť,inteligencia,hluposť..?!KTO  to spravil..?človek sam..?jedinec..?? Boh..?Niečo nezname a nadludske...???Nie!Hranice všetkeho..čo dnes vnimame ako dobre a zle...mudre,hlupe...vytvorila dnešna spoločnosť..Ale kto tvori spoločnosť..?kto su ti..čo tvoria trendy..? Su Normalny..?alebo su to len uchylaci poschovavani za maskou normaneho človeka..?Som to snad ja.?ste to vy..?a..sme..ste normalny..?tato moja spoved je zaroven aj manifestom a protestom proti dnešnej spoločnosti plnej pokrytcov čo tvrdia že pokrytectvo je normalne...dehonestuju ludsku osobnosť a jedinečneho jedinca diskriminuju...Vas..mna a aj blazna ktory je genius...aj ten najačši blazon ma pravo vyjadriť sa ku svojej diagnoze..prečo sa dnešny "normalny "človek boji prejaviť svoj nazor..?..Som človekom ktory bol brany ako normalny cely život,tak..ako len mohol potlačal pudy,plnil želania spoločnosti,rodičkou,toleroval priateľku...zapieral seba..učil sa byť normalnym..a vnutri sam seba nenavidel zato..že taky nebol...ale.nebola to vrodena nenavisť.bola vštepena..možno nevedomky...možno naschval..ktovie...ja už neviem nič...ale.viem jednu vec..už viem..kto som...

Všetko sa stalo jeden slnečny den...ked som sedel u zubarky a čakal nato,aka bolesť na zas v ambulancii čaka..vždy je ina..čakal som..a rozmyšlal aka bude dnes...sedel som..a zahladeny do prazdna premyšľal...v tom sa otvorili dvere a dovnutra čakarne vošla matka s malym dieťaťom,Bolo to najkrajšie dieťa ake som vo svojom živote videl.malo svetlomodre oči ktoré na mna pozerali nie s odporom s akym som pozeral ja na seba..ale s nehou a čistotou aku som ešte nevidel...aj kvapky dažda ktore stekaly po oknach akoby boli predzvesťou slz a utrpenia tohto maleho anjela boli poškvrnenejšie ako to dieťa.

Jeho matka dovoľujem si poznamenať bola  bezcitnym,psychopatickym,agresivnym a hysterickym človekom...sedel som tam..a pozoroval ich 2hodiny-dosť času nato.aby som videl že ta matka si dieťa nezasluži..nebol to človek.nieto ešte matka..nemala ani jeden ztych predpokladov ktore by mal človek splnať....na svoje dieťa sa nepozrelo inak ako s odporom a znechutenosťou a ked ju dieťa xcelo objať odstrčila ho..bila ho po malych nožičkach..pri jej zaxcavte hnevu mu vykrtulia malu ručku až dieťatu vyhrkli slzy od bolesti ale.nekričalo.nebranilo sa..len smutne krčilo male čielko a vypuštalo zo svojich oči more slz...

ked trpia bezbranny čo spravi Normalny človek..?nie podla zasad moralky..to vtedy ide bokom....bolo by to priliž zložite...taky človek sa vtedy otoči chrbtom..a tvari sa že nič nevidi ved..načo si napokom robiť problemy ked on ich nema..Aj ja som bol Normalny..sedel som tam..a sledoval utrpenie tejto malej bytosti...dosť dlho-mučiva venosť chvile...až pokym ta otrasna žena anilen ženou by som To nenazyval nevošla do ambulancie...

Stihla ma predtym ešte požiadať oto..aby som jej dieťa  laskavo postražil a dobre sa onho postaral pokym ona bude u lekara...stihol som jej len odvrknuť že sa on postaram určite lepšie ako ona....pokym zavrela za sebou dvere...

To som ja urobil...Maly anjel si sadol ku mne spokojne sa na mna usmial a položil si na mna hlavku so zlatistymi vlasmi...vetdy mi prebesla hlavou  myšlienka..."kam patria anjeli..?"malý anjeli patria do neba...aj tento tam patril..stačil jeden pohyb.aby som mu tam pomohol..nikdy nezabudnem na ten spytavy pohlad,posledny krč....a vyraz neskutočneho pokoja na tvary tohto maleho najela...telom mi prešla neskutočna vlna hrejiveho pokoja...a spokojnosti so sebou samím...a kvapky dažda padali dalej na okno...Kvap,kvap....odrazu hrom...

Som blazon...?...Som cvok?zavru ma.?odsudia...?možno..no ja som iba človek s vlastnou pesničkou ktoru si budem spievať kdekoľlek budem,kadekoľlvek pojdem..Kvap..kvap..kvap........možno je ina ako ta čo si spievaju ostatny..ale mna to už nezaujima....nič ma už nezaujima..iba to...ako sa maju anjeli v nebi.....